Prevencia výskytu medveďa hnedého v blízkosti ľudí a ľudských obydlí
Základné údaje o projekte:
Názov: Prevencia výskytu medveďa hnedého v blízkosti ľudí a ľudských obydlí
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-22
Kód žiadosti o NFP: NFP310010CGY8
Celkové oprávnené výdavky projektu: 4 699 958,80 EUR
Doba realizácie projektu: 10/2022- 12/2023
Opis a cieľ projektu:
Cieľom projektu „Prevencia výskytu medveďa hnedého v blízkosti ľudí a ľudských obydlí“ je realizácia opatrení praktickej starostlivosti o chráneného živočícha –medveďa hnedého (Ursus arctos), ktoré vyplývajú z Programu starostlivosti o medveďa hnedého (Ursus arctos) a jeho doplnkov, ktorý bol schválený Ministerstvom životného prostredia SR. Cieľ bude napĺňaný najmä, ale nie len zabezpečovaním odpadu v intraviláne obcí a miest alebo v ich okolí, pred prístupom medveďa hnedého, minimalizáciou prenikania medveďov do blízkosti ľudských obydlí a predchádzaním vzniku medveďov so zmeneným správaním, ktorých špecifickou črtou je ich znížená plachosť pred človekom. Minimalizovanie výskytu medveďov v zastavanom území miest a obcí zároveň prispeje k zvýšeniu schopnosti miestneho obyvateľstva tolerovať prítomnosť medveďa hnedého, ako dôležitej súčasti nášho životného prostredia a prírodného dedičstva. Súčasťou predkladaného projektu bude tiež realizácia aktivít zameraných na vyhodnotenie účinnosti zabezpečenia odpadu pred prístupom medveďa hnedého a usporiadanie verejných prednášok o dôležitosti zabezpečovania odpadu a predchádzania konfliktných stretov obyvateľov s medveďmi. Inštaláciou elektrických ohradníkov dosiahneme zníženie škôd na včelstvách, včelárskych zariadeniach a iných lokalitách v blízkosti ľudí a ľudských obydlí ohrozených medveďom hnedým. V rámci projektu bude aj personálne posilnený Zásahový tím pre medveďa hnedého o členov, zabezpečujúcich komunikáciu s verejnosťou a ochranu medveďa hnedého realizáciou preventívnych opatrení a zabezpečenia odpadu. Projekt bude realizovaný na území Prešovského, Žilinského, Banskobystrického a Trenčianskeho kraja a bude zabezpečený realizáciou jednej hlavnej aktivity: Prevencia výskytu medveďa hnedého v blízkosti ľudí a ľudských obydlí.
Partnerom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky je Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorý má personálne aj odborné interné kapacity na realizácie cieľov projektu. Väčšinu aktivít bude zabezpečovať vlastnými kapacitami – internými zamestnancami, s výnimkou realizácie stavebných prác a niektorých vybraných činností.
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.