Okresný úrad v Brezne vyhlásil v marci mimoriadnu situáciu z dôvodu živelnej pohromy spôsobenej premnožením podkôrneho hmyzu a poškodením smrekových lesov v oblasti Horehronia. Podľa vyhlásenia Lesov Slovenskej republiky čelí lykožrútovej kalamite v súčasnosti územie s rozlohou približne 15 000 hektárov a môže dôjsť k ťažbe až jedného milióna metrov kubických drevnej hmoty. V dôsledku masívnej ťažby dreva sa obyvatelia obávajú, že dôjde k vážnemu ohrozeniu životného prostredia, vôd, bezpečnosti, dopravy, ako aj ich zdravia a majetku.
STANOVISKO SPRÁVY CHKO POĽANA
Predmetná lokalita v okolí obce ČIerny Balog sa nachádza v kompetenčnom území Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana ŠOP SR, ktorá pripravila ku kalamite nasledovné STANOVISKO:
ANALÝZA SITUÁCIE ŠOP SR
Hĺbkovú analýzu kalamitnej situácie v lesných porastoch okolia Čierneho Balogu spolu s odporúčaniami vypracovali aj lesníci Riaditeľstva ŠOP SR:
Stav lesov v okolí lesníckeho skanzenu môžeme ilustrovať nasledovne:
- Pôvodnosť a prirodzenosť lesov - Pôvodnými lesmi sú v tejto lokalite najmä jedľové bučiny (obr. 1), ktoré sú typické dominantným zastúpením buka a jedle a v menšej miere smreka. Tieto lesy sú významné svojou rozlohou, ale aj množstvom a kvalitou drevnej produkcie. Sú vhodné na pestovanie vekovo, hrúbkovo i výškovo diferencovaných zmiešaných porastov (Križová, Ujházy, Nič, 2010)
Obr. 1: Výstup z lesníckej typológie pre lesy v okolí Lesníckeho skanzenu. Jedná sa o vednú disciplínu, ktorá od 70. rokoch 20. storočia mapuje a popisuje lesné prostredie Slovenska na základe geológie, pôdy, klímy, bylín a drevín. Každý odtieň farby predstavuje iný typ prirodzeného lesa. Vo všeobecnosti na tejto snímke dominuje typ lesa - jedľová bučina. Zdroj: ©NLC.
2. Vzdialenie sa od prirodzenosti - Na základe snímok z diaľkového prieskumu zeme (CLC - Copernicus – vesmírny program EÚ), ale aj z údajov programu starostlivosti o les, ktoré sú voľne dostupné na portáli ISLHP (https://gis.nlcsk.org/islhp/) môžeme konštatovať, že k roku 2018 bolo druhové zloženie lesov v okolí Lesníckeho skanzenu výrazne vzdialené od pôvodných jedľových bučín (obr. 2). Druhová nepôvodnosť lesov sa netýka len tých častí, ktoré boli vysádzané pred sto rokmi. Rovnako nepôvodné lesy, s dominantným zastúpením smreka, boli vysádzané a pestované od roku 2000 v takmer celej oblasti (obr. 3).
Obr. 2 Mapa pôdnej pokrývky v okolí Lesníckeho skanzenu k r. 2018 – tmavozelená farba predstavuje lesy s dominantným zastúpením ihličnatých drevín (smrek), svetlo zelená s dominantným zastúpením listnatých drevín (najmä buk). Ostatné farby predstavujú trávne porasty, kroviny a zastavané plochy. Zdroj: ©CLMS
Obr. 3 Ortofotosnímky za obdobie 2003 - 2021 v okolí Lesníckeho skanzenu: Holoruby boli obmedzené až po roku 2005. Do roku 2021 sa pokrytie lesa oproti rúbaniam zväčšilo, ale je vidieť známky chradnúcich a následne vyťažených lesov počas celého obdobia (šípky). Zdroj: ©ZBGIS, ©NLC.
3. Kondícia lesov - Stav lesov je možné merať rôznymi spôsobmi. Aktuálne testovaná aplikácia ARIES for SEEA Explorer ponúka na základe diaľkového prieskumu zeme možnosť vyhodnotiť index kondície lesov na základe typu pôdnej pokrývky, obsahu vody v rastlinách, konektivity lesov, množstve biomasy a ďalších parametrov. Kondícia ihličnatých lesov v okolí lesníckeho skanzenu má za obdobie 2001-2021 klesajúci trend (obr. 4)
Obr. 4 Porovnanie Indexu kondície lesov v okolí lesníckeho skanzenu pre rok 2001 a 2021 – hodnota indexu sa pohybuje na škále od 0 po 1. Hodnota 0 je najnižší index (negatívny - červená farba) a hodnota 1 je najvyšší index (pozitívny - modrá). ©ARIES for SEEA Explorer
4.Riziká a dopady - Čím väčšia je zásoba dreva v lesnom poraste, tým silnejší môžeme očakávať rozpad lesa. Podľa výstupov leteckého laserového skenovania je vidieť, že lesy v okolí Lesníckeho skanzenu boli a stále sú vo fáze, kedy dosahujú najvyššie zásoby biomasy (obr. 5). Pre udržanie všetkej biomasy je potrebné veľké množstvo vody, ktorá je v posledných rokoch nie vždy dostupná. Navyše smreky sú typické tým, že ich korene nesiahajú hlboko do pôdy a preto nedokážu využiť podzemné zásoby vody a spoliehajú sa najmä na zrážky (obr. 5). Zo snímky je tiež zrejme, že koruny materských stromov sú značne prehustené (žltý rám). Na lesnú pôdu sa tak dostáva menšie množstvo vody a zároveň je les zvnútra „tmavý“ čo v konečnom dôsledku vytvára nepriaznivé podmienky pre klíčenie, ujímanie a rast novej generácie lesa. Jej prítomnosť je dôležitá ešte pred odumretím materských stromov aby mohla prevziať pomyselnú štafetu a kryť lesnú pôdu pred priamym slnečným žiarením, vetrom a eróziou. Husté lesy majú obmedzené množstvo zelenej koruny, ktorá v prípade potreby napadnutia stromu lykožrútom nedokáže vyprodukovať dostatočné množstvo miazgy na obranu.
Obr. 5 Výška stromovej pokrývky v lesoch v okolí Lesníckeho skanzenu. Červená farba predstavuje vysoké stromy a modrá nízke. Ako môžete vidieť pravá strana Vydrovksej doliny (žltý rám) je typická vysokou zásobou biomasy a vysokou hustotou korún materských stromov. ©ZBGIS
Obr. 6 Typy koreňov lesných drevín: zľava doprava – smrek (povrchový koreň - hĺbka do 100 cm), jedľa (kolovitý koreň- hĺbka cca 200 cm) a buk (srdcovitý koreň – cca 100-200 cm). ©Kutschera, Lichtengger 2002
Možné riešenia nepriaznivej situácie chradnutia lesov na Horehroní a v okolí obce Čierny Balog
V prvom rade je potrebné si priznať nedostatočnú reakciu lesnej prevádzky (súčasnej aj minulej) na situáciu, ktorá je alarmujúca, pretože ohrozuje poskytovanie ekosystémových služieb lesov pre obyvateľstvo a to od zásobovania vodou, cez stratu biodiverzity až po narušenie trvalej produkcie dreva v danej oblasti. Zachovanie priaznivého stavu lesov si vyžaduje neodkladné a ráznejšie zavedenie dlho očakávaných zmien v lesnom hospodárstve, po ktorých volá nielen odborná, ale aj laická verejnosť. Prioritou má byť implementácia systémových, technologických, ekonomických a politických opatrení na podporu prírode blízkeho lesníctva.
V súčasnej situácii je kľúčové sa zamerať na zníženie rizika straty hodnôt, na ktorých je obyvateľstvo Horehronia závislé. Predovšetkým zachovanie zdrojov pitnej vody, ochranu pred eróziou pôdy a udržanie pracovných príležitostí v lesníckom odvetví. Tieto ciele možno dosiahnuť prostredníctvom dôkladnej prípravy a predchádzania rozpadu ešte živých smrečín a transformáciou všetkých lesov na zmiešané viacvrstvové porasty. Zmeny v koncepte lesného hospodárenia je potrebné aplikovať vo všetkých aspektoch lesnej prevádzky (od pestovania lesov cez ťažbu, sústreďovanie a dopravu dreva, hospodársku úpravu lesov až po meliorácie). Väčšina lesov na Horehroní a v okolí obce Čierny Balog je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny chránená najnižším stupňom ochrany, a teda prakticky neexistujú prekážky pre inovatívne, funkčné a zodpovedné riešenia celej situácie zo strany rezortu životného prostredia.
V odbornej diskusii sa objavujú snahy brániť smrekové monokultúry proti šíreniu najmä podkôrneho hmyzu pomocou chemických prípravkov, buď plošne alebo lokálne, leteckým alebo pozemným postrekom. Minulé pokusy o takýto boj so škodcami mali nejasné výsledky a veľmi negatívne dopady na životné prostredie. Napriek aplikácii postrekov v minulosti sa lesy okolo Čierneho Balogu neudržali, čo poukazuje na komplikovanosť zachovania neprirodzených ekosystémov prostredníctvom chemických prostriedkov. Je tiež dôležité brať do úvahy, že obyvatelia Čierneho Balogu sú závislí na povrchových zdrojoch pitnej vody, čo ešte viac zdôrazňuje citlivosť na akékoľvek chemické zásahy v tomto regióne.
Konkrétne odporúčania dobrej vedy a praxe:
A, Spomalenie rozpadu smrekových lesov
Lesy Čierneho Balogu čelia veľmi vážnej situácii, na konci ktorej nie je možné vylúčiť ich úplný rozpad. Úlohou lesnej prevádzky je zamerať sa na spomalenie tohto negatívneho procesu a na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre budúcu generáciu lesa. Spomalenie rozpadu smrekových lesov si vyžaduje permanentné vyhľadávanie, ťažbu a spracovanie živých stromov na dennej báze, v ktorých sa práve vyvíja podkôrny hmyz - v lesníctve nazývané „aktívne chrobačiare“. Identifikácia chrobačiarov je pomerne jednoduchá (obr. 7). Náročnejšie je identifikovať a úspešne zasanovať stromy, v ktorých chrobák zimuje, tam nie sú prejavy napadnutia až tak výrazné ako je tomu pri napadnutí stromu v ktorých sa vyvíja po rojení.
Obr.7 Znaky aktívne kolonizovaného smreka lykožrútom smrekovým. Hore: závrty dospelých jedincov podkôrnika. Dole: opad zeleného ihličia a hnedé drvinky kôry a lyka na päte kmeňa (Foto: ©M. Bača).
Aktívne chrobačiare je potrebné vyťažiť ešte pred dokončením vývoja podkôrnikov a vyťažené drevo neponechávať na lesných skladoch, ale v priebehu hodín až pár dní zabezpečiť ich odvoz k spracovateľovi a toto drevo spracovať tiež ešte pred dokončením vývoja podkôrnikov. V prípade, že nie je možné zabezpečiť pravidelný odbyt dreva, tak sa odporúča vykonávať odkôrňovanie alebo drážkovanie kmeňov, ktorým sa naruší kôra stromu a tým sa zabraní dokončeniu vývoja podkôrnika (obr. 8).
Obr. 8 Drážkovanie kôry s cieľom prerušiť lykovú časť dreva na vyťaženom kmeni, čím sa zabráni vývoju lariev podkôrnika (©Hlásny a kol. 2020).
Smreky, ktoré už nie sú nositeľmi podkôrnika (tzv. sucháre) nepredstavujú z pohľadu šírenia podkôrneho hmyzu riziko. Stromy v takomto stave majú zníženú kvalitu a nízku ekonomickú hodnotu. Preto nie je efektívne vynakladať ekonomické, ľudské a časové zdroje na ich spracovanie. Rovnako ich ťažbu neuprednostňujeme pred asanáciou aktívnych chrobačiarov. V nedostupných lokalitách je výhodnejšie ich ponechať ako súčasť tzv. biologického dedičstva, na ktoré kladie dôraz aj prírode blízke lesníctvo. Tento pojem zahŕňa hrubé odumreté drevo (stojace aj ležiace) a živé zelené stromy ponechané na dožitie. Prvky biologického dedičstva nielenže chránia lesnú pôdu, ktorá je základom lesnej produkcie, ale vytvárajú aj vhodné mikroklimatické podmienky a v prípade stromov ponechaných na dožitie produkujú aj reprodukčný materiál vo forme semien a to zadarmo.
Pri ťažbe aktívnych chrobačiarov alebo suchárov je dôležité koncentrovať pozornosť na vnútro lesných porastov, kde si chrobák „obsadzuje nové teritóriá“ a postupovať skôr proti šíreniu ako za ním. V prípade silnejšieho napadnutia lesa sa neodporúča zasahovať do okrajov lesa (porastových stien), lebo neustálym posúvaním týchto okrajov ťažbou dochádza k prehrievaniu kôry živých stromov a tým k znižovaniu ich prirodzenej odolnosti. Ponechaním suchých stromov na prirodzený rozklad dokážeme zmierniť dopad extrémnych vplyvov počasia na živé stromy. Ak je pravdepodobné, že ťažbou určitých stromov nedokážeme zastaviť šírenie podkôrneho hmyzu, odporúča sa nezasahovať a radšej sústrediť všetky zdroje na asanáciu v iných lokalitách. V prípade spracovania kalamity je potrebné postupovať priestorovo diferencovane a nevytvárať súvislé rúbane väčšie ako 0,1 hektára (obr. 9). Vhodné nie je ani tzv. zarovnávanie porastových stien, kde sa rúbu aj nenapadnuté zelené smreky, najmä tie s dobre vyvinutými korunami, pri ktorých nevieme či by neprežili hoci aj plošné napadnutie, lebo tie môžu byť vhodným genofondom pri odolnosti voči biotickým škodlivým činiteľom v budúcnosti. Pre zopakovanie, výrazne neodporúčame používať na zamedzenie šírenia podkôrnikovej kalamity aplikáciu chemických prípravkov.
B, Vytvorenie priaznivých podmienok pre budúcu generáciu lesa
Tie vytvoríme ponechávaním dostatočného množstva odumretého dreva, zamedzením tvorby súvislých holín väčších ako 0,1 ha, ochranou a ponechaním živých stromov vhodných na fruktifikáciu v akomkoľvek zdravotnom stave, v maximálnej podpore a ochrane prirodzeného zmladenia vrátane drevín ako breza, vŕba, jarabina alebo osika, ktoré majú pri veľkoplošných holinách svoju biologickú nezastupiteľnú úlohu. Dôležitým aspektom je aj ochrana pôdy pred intenzívnym sústreďovaním drevnej hmoty dopravnými technológiami..png)
Obr. 10 Vľavo - prirodzené zmladenie jedle a javora na odumretom dreve, ktoré slúži ako substrát, zdroj živín a zároveň vyrovnáva mikroklímu vo svojom okolí. Vpravo - poškodzovanie prirodzeného zmladenia zverou je markantným problémom najmä holín a rúbani. Z toho dôvodu je potrebné zabezpečiť mechanickú ochranu novej generácie lesa maloplošnými oplôtkami (do 100 m2, Fotografie: ©M. Bača).
Na odlesnených plochách je potrebné zabezpečiť ochranu proti erózii a povrchovému odtoku zrážkovej vody (Vaľo, 2019). Prvoradé je minimalizovať vplyv ťažby na vodné zdroje, zamedziť približovaniu dreva cez vodné toky a vjazdu mechanizmov do korýt tokov, v prípade nutnosti ich prekonávania vybudovať dočasné premostenia (obr. 11). Stabilizáciu svahov proti erózii je možné spílením stromov v smere vrstevnice tak aby tvorili zábranu pre padajúce kamene a stabilizovali svah. Na tento účel poslúžia suché a nekvalitné stromy, ktoré z ekonomického hľadiska nie je efektívne z lesa vyťažiť. Najlepšou ochranou pred povodňami je zabezpečenie rýchleho vsakovania dažďovej vody do pôdy. Aby lesná pôda dobre vsakovala vodu nesmie byť utlačená ťažkými mechanizmami mala by byť porastená drevinami a malo by na nej byť dostatočné množstvo odumretého dreva. Odumreté drevo slúži ako špongia a nasáva prebytočnú vlhkosť, ktorú v období sucha vracia späť do prostredia.
C, Transformácia (prebudova) lesov na druhovo pestré a viacvrstvové porasty
Prírode blízke lesy s prirodzeným drevinovým zložením a pestrou štruktúrou sú zárukou dlhodobej stability, adaptácie na zmenu klímy a poskytujú široké spektrum benefitov pre obyvateľstvo. Prebudova na prírode blízky les je možná v akýchkoľvek podmienkach a prvé výsledky sú badateľné úž v prvých 10 rokoch.
Celú štúdiu k podkôrnikovej kalamite na Horehroní vypracovanú ŠOP SR je možné stiahnuť si na nasledovnom linku.Odporúčania časti lesníkov z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene ku vzniknutej situácii v lesných porastoch okolia Čierneho Balogu, vypracovanej v marci 2024, si môžete stiahnuť na nasledovnom linku.
