LECA: Supporting the coexistence and conservation of Carpathian LargE CArnivores
| Akronym: | LECA |
| Kód | CE0100170 |
| Obdobie trvania projektu: | 1.4.2023 - 31.3.2026 |
| Celkový rozpočet projektu: | 2 932 983,57 EUR |
| Príspevok ERDF: | 2 346 386,84 EUR |
| Rozpočet ŠOP SR: | 339 950,52 EUR |
| Vedúci partner: | Mendelova univerzita v Brně (CZ) |
| Projektoví partneri: |
Mendelova univerzita v Brně (CZ) |
| Asociovaní partneri: |
Instytut Ochrony Przyrody Polskiej Akademii Nauk (PL) |
O projekte
Karpaty sú domovom početných populácií divo žijúcich rysov, vlkov a medveďov. Veľké šelmy sú preto kľúčovými zložkami lesných ekosystémov v Karpatoch, v regióne, kde sa nachádza jedna z najpočetnejších pôvodných populácií rysov, vlkov a medveďov v Európe. Nie je však jasné, či sú predmetné populácie stabilné alebo rastúce, pretože údaje sa nezbierajú harmonizovaným spôsobom naprieč hranicami. V posledných rokoch sa zvýšil počet konfliktov medzi veľkými šelmami a ľuďmi, avšak jednoznačne sa nevie, či by to mohlo byť spôsobené prípadnou vzrastajúcou populáciou. Projekt LECA preto predstavuje konzistentný a účinný monitorovací prístup, v ktorom sú zapojené miestne zainteresované subjekty, ako poľovníci, poľnohospodári, samosprávy a štátne inštitúcie, čo by malo viesť k získaniu aktuálnych informácií o populácií karpatských veľkých šeliem a definovaní účinných opatrení na predchádzanie konfliktov medzi veľkými šelmami a ľuďmi. V projekte boli definované 4 pilotné oblasti:
- Beskydy-Kysuce
- Tatry
- Východné Karpaty
- Slovenský kras - Severomaďarské stredohorie
a dve referenčné oblasti:
- Slovinsko
- Rumunsko
Cieľ projektu
Hlavným cieľom projektu LECA je nadviazanie cezhraničnej spolupráce v rámci ochrany a manažmentu veľkých šeliem v karpatských krajinách. Výsledkom projektu je poskytnutie účinných opatrení v rámci dôležitých tém, akými sú harmonizácia medzinárodného monitoringu veľkých šeliem, prevencia pytliactva a predchádzanie konfliktov medzi šelmami a ľuďmi.
Štátna ochrana prírody SR je tak počas troch rokov súčasťou veľkého medzinárodného a multidisciplinárneho tímu zloženého z dvanástich projektových partnerov a dvanástich asociovaných partnerov zo siedmich krajín. ŠOP SR má v tomto projekte dôležité postavenie, pretože je zodpovedná za chránené územia vo všetkých oblastiach Slovenska, kde budú prebiehať pilotné aktivity, preto je účastná vo všetkých štyroch pilotných oblastiach. To znamená, že disponuje jedným z najvyšších rozpočtov v rámci projektu.
Oficiálna stránka projektu: https://www.interreg-central.eu/projects/leca/
Stiahnite si:
- Akčný plán Karpatského dohovoru [pdf]
Pozrite si informačné video:
Medzinárodné expertné pracovné skupiny
V rámci projektu fungujú nadnárodné tematické pracovné skupiny, ktoré zahájili svoju činnosť od apríla 2023. Cieľom pracovných skupín je zabezpečovanie a koordinácia aktívnej a intenzívnej spolupráce medzi všetkými medzinárodnými projektovými partnermi, čo vedie k efektívnej a prehľadnej realizácii pilotných aktivít.
Medzinárodné špecializované pracovné skupiny projektu LECA:
- Pracovná skupina riadiaceho výboru projektu
- Pracovná skupina orgánu na kontrolu kvality
- Pracovná skupina pre komunikáciu
- Pracovná skupina pre administratívu a financovanie
- Pracovná skupina WP1
- Pracovná skupina WP2
- Pracovná skupina WP3
- Pracovná skupina pre monitoring
- Pracovná skupina pre predchádzanie konfliktov s veľkými šelmami
- Pracovná skupina pre prevenciu pytliactva
Medzinárodný projekt sa už rozbehol
Hneď na začiatku projektu sa konalo úvodné stretnutie KICK-OFF MEETING, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 24. - 26. apríla 2023 v Brne a bolo zorganizované hlavným partnerom projektu, Mendelovou univerzitou v Brne. Na stretnutí sa zišli projektoví partneri z 12 krajín. V úvode stretnutia Ing. Martin Duľa, hlavný koordinátor projektu, predstavil predmetný projekt a vyzval ďalších partnerov, aby predniesli svoje prezentácie. Poukázal na skutočnosť, že medzi partnermi LECA už existujú predchádzajúce skúsenosti s programami INTERREG a preto vzájomná spolupráca zlepší a zefektívni ochranu a samotný manažment populácií veľkých šeliem v karpatských krajinách.
Autor: Barbora Krištofová, projektová manažérka
Foto: Martin Duľa, MENDELU
V rámci projektu LECA budujeme komunikačnú platformu
Medzinárodný projekt LECA je príkladom fungujúcej a kompaktnej európskej cezhraničnej spolupráce v oblasti výskumu, ochrany a manažmentu veľkých šeliem v karpatskom regióne a trvá tri roky. Ako uvádza projektová manažérka projektu LECA na ŠOP SR, Barbora Krištofová
"priebeh projektu je rozdelený na šesť pracovných periód, pričom nezanedbateľnú úlohu v projekte zohráva vzájomná komunikácia medzi rozmanitými subjektmi, ktoré v projekte participujú. Projekt LECA je totiž špecifický v tom, že okrem klasickej cezhraničnej spolupráce medzi štátnymi inštitúciami sú do projektu aktívne zapájané aj miestne zainteresované subjekty ako poľnohospodári, farmári, včelári, chovatelia oviec a poľovníci. Z toho teda vyplýva, že v rámci realizácie projektu sa postupne buduje pevná a rôzno-názorová komunikačná platforma. Naším úsilím je, na základe vzájomnej výmeny skúseností z praxe, oboznamovať uvedené zúčastnené subjekty s preventívnymi opatreniami, ktoré budú pre ich konkrétny prípad účinné."
V rámci prvej periódy projektu sa náš kolega Peter Drengubiak z CHKO Kysuce stretol s tromi veľkochovateľmi oviec na Kysuciach: Agro farma Snežnica, Drevo-Real s.r.o. Korňa a UNI-CON Kysuce, spol. s r.o., Raková. Spoločne diskutovali o význame, prínose veľkých šeliem pre prírodu a zodpovednosti chovateľov za ochranu svojich stád. Náš kolega ozrejmil chovateľom aké chyby robia pri zabezpečovaní stád a odporučil ako týmto pochybeniam predchádzať, aby bolo zabezpečenie chovov efektívnejšie. Dôležitý je napríklad dostatok strážnych ovčiarskych psov, ktoré majú byť počas košarovania voľne pustené medzi ovcami a pravidelná kontrola, respektíve údržba elektrických ohradníkov správnych technických parametrov. Projektová manažérka Barbora Krištofová ďalej dodáva:
"My a naši medzinárodní projektoví partneri postupne oslovujeme včelárov, poľovníkov a chovateľov oviec v jednotlivých pilotných oblastiach projektu, pretože ich názory a praktické skúsenosti sú pre nás veľmi dôležité a podnetné. Preto by sme boli veľmi vďační a radi, ak s nami nadviažu komunikáciu a využijú kreovanie takejto širokej komunikačnej platformy v rámci medzinárodného európskeho projektu LECA, ktorá slúži ako fórum pre dialóg. Zámerom projektu LECA je priniesť účinné a funkčné riešenia týkajúce sa ochrany veľkých šeliem a bezkonfliktného spolunažívania veľkých šeliem s ľuďmi, čo je možné vtedy, ak o našich skúsenostiach a poznatkoch budeme spoločne diskutovať."
Autor článku a foto: Barbora Krištofová, projektová manažérka
Počas posledných dvoch desaťročí došlo k pozoruhodnému posunu v realizácii efektívnych opatrení, ktoré formujú jasnejšiu budúcnosť pre obyvateľov karpatského regiónu. Karpatský dohovor predstavuje rámec na koordináciu spolupráce medzi karpatskými krajinami v oblasti podpory udržateľného rozvoja a ochrany tohto regiónu. Podpísalo ho sedem krajín: Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovenská republika a Ukrajina. Ide o jediný riadiaci mechanizmus na viacnásobnej úrovni, ktorý pokrýva celé územie Karpát a po Alpskom dohovore ide o druhý subregionálny dohovor týkajúci sa ochrany a udržateľného rozvoja horského regiónu vo svete.
V dňoch 11. - 13. októbra 2023 sa v srbskom Belehrade uskutočnilo 7. zasadnutie Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor COP7). V tomto roku išlo o 20. výročie Karpatského dohovoru a stretnutie malo názov Hodnotenie pokroku, inšpirovanie k činnosti a formovanie budúcnosti.
V rámci konferencie boli prezentované projekty, ktoré sú realizované v rámci Karpatského regiónu a sú financované z fondov Európskej únie. Jedným z moderných projektov, ktorý sa aktívne usiluje realizovať ciele Karpatského dohovoru a sprostredkovať ich obyvateľom Karpatského regiónu je práve cezhraničný projekt LECA. (obr.) Na konferencií COP7 prezentovala projekt LECA za celý medzinárodný projektový tím pani Eliška Rolfová z Ministerstva životného prostredia Českej republiky. (obr.)
"Projekt LECA je špecifický v tom, že predstavuje kompaktný prístup k výskumu veľkých šeliem v Karpatskom regióne, teda divo žijúcich vlkov, rysov a medveďov. Okrem toho, že v tomto projekte ide o konzistentnú cezhraničnú regionálnu spoluprácu medzi štátnymi inštitúciami, do projektu sú aktívne zapájané aj miestne zainteresované subjekty, ako poľnohospodári, farmári, včelári, chovatelia oviec, poľovníci, ale i univerzity a mimovládne organizácie. Vďaka rozmanitosti subjektov participujúcich v projekte by sa nám malo podariť získať aktuálne informácie o populácií karpatských veľkých šeliem. Rovnako očakávame, že táto regionálna výmena číselných dát a vzájomných odborných skúseností nám pomôže pri definovaní a implementácii účinných opatrení v predchádzaní pytliactva na tieto chránené druhy živočíchov a v predchádzaní neželaných konfliktov medzi veľkými šelmami a ľuďmi. V tejto súvislosti je však dôležité dodať, že práve veľké šelmy sú kľúčové pri regulácii a udržiavaní ekosystémov a budovaní biodiverzity, preto je hľadanie a nachádzanie efektívnych spôsobov prospešného spolužitia s voľne žijúcimi zvieratami jednou z najväčších výziev pre modernú ochranu prírody. V tomto zmysle nám napomáha Karpatský dohovor, ktorý je dôležitým nástrojom pre implementáciu globálnych cieľov práve na regionálnej úrovni," hovorí Barbora Krištofová, projektová manažérka projektu INTERREG - LECA zo Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky.
Autor článku: Barbora Krištofová, projektová manažérka
Autor fotografie: Martin Duľa, MENDELU a Lukáš Holásek, WWF SK
Príprava na odchyt vlka v pilotnej oblasti Beskydy-Kysuce...
V rámci pilotnej oblasti Beskydy-Kysuce sa na jeseň 2023 naši kolegovia z CHKO Kysuce, Peter Drengubiak a Zuzana Václavová, v spolupráci s českým projektovým partnerom venovali rekognoskácii terénu a príprave na odchyt vlka dravého na slovenskej strane pilotnej oblasti.
Autor: Barbora Krištofová, projektová manažérka
Foto: Milan Krištof, ŠOP SR
Cezhraničný projekt LECA a medzinárodný odborný networking so zástupcami Karpatského dohovoru
Koncom novembra sa uskutočnila prvá zo série medzinárodných odborných konzultácií medzi partnermi cezhraničného európskeho projektu LECA a zástupcami Karpatského dohovoru, predovšetkým členmi Pracovnej skupiny pre Biodiverzitu. Projekt LECA týkajúci sa ochrany veľkých šeliem a podpory spolunažívania človeka s veľkými šelmami v karpatských krajinách sa spustil v apríli tohto roka. Keďže projekt prebieha práve v krajinách Karpatského regiónu a snaží sa o implementáciu cieľov Karpatského dohovoru, je dôležité a prínosné v rámci projektu realizovať práve takéto formy odborných konzultácií a prizývať k participácií čo najširšie spektrum odborníkov na problematiku Karpatského dohovoru.
Za ŠOP SR sa medzinárodnej konferencie zúčastnili Barbora Krištofová, projektová manažérka projektu LECA na ŠOP SR a Michaela Mrázová - koordinátorka medzinárodných chránených území a členka Pracovnej skupiny pre Biodiverzitu v rámci Karpatského dohovoru. Odborné stretnutie bolo organizované Ministerstvom životného prostredia Českej republiky a Sekretariátom Karpatského dohovoru so sídlom vo Viedni. Za Ministerstvo životného prostredia Českej republiky sa zúčastnili a vystúpili: Eliška Rolfová (Národná kontaktná osoba pre Karpatský dohovor), Jana Fuglíková (Vedúca oddelenia druhovej ochrany) a koordinátorky projektu LECA Dagmar Svobodová a Lucie Baránková. Za Sekretariát Karpatského dohovoru na konferencii vystúpil Harald Egerer, vedúci Kancelárie UNEP vo Viedni a tajomník Karpatského dohovoru. Do diskusie sa postupne aktívne zapájali aj ďalší odborníci na problematiku Karpatského dohovoru zo šiestich krajín: Rumunska, Slovinska, Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska.
Do projektu LECA je zapojených dvanásť partnerov a ďalší asociovaní partneri, ktorí majú za sebou pol roka intenzívnej práce a aktívnej spolupráce v rámci pracovných skupín projektu. Medzinárodný tím projektu LECA doteraz vypracoval počiatočné analýzy populácií veľkých šeliem v Karpatoch, ktoré sa dotýkajú súčasných efektívnych metód monitoringu, účinných postupov pri vyšetrovaní pytliactva a funkčných spôsobov riešenia konfliktov medzi ľuďmi a veľkými šelmami. Autori analýz identifikovali problémy spojené s uvedenými témami a navrhli sériu odporúčaní, od ktorých sa očakáva, že situáciu zlepšia. A práve doterajšie projektové výstupy a navrhované odporúčania pre tvorbu ďalších dokumentov boli predmetom tohto odborného medzinárodného networkingu. Na online diskusiu následne nadviazalo kolo písomného pripomienkovania.
Okrem konzultácie so zástupcami Karpatského dohovoru bude realizovaná aj séria konzultácií so zástupcami Alpského dohovoru s rovnakým cieľom. V nadväznosti na tieto odborné konzultácie sa v dňoch 6. až 8. marca 2024 bude konať spoločná konferencia Karpatského a Alpského dohovoru v Slovinsku so zámerom zefektívnenia manažmentu veľkých šeliem. Konferenciu bude organizovať inštitúcia Slovenia Forest Service, ktorá je zároveň aj projektovým partnerom medzinárodného projektu LECA.
Autor článku: Barbora Krištofová, projektová manažérka
Foto: Radimír Siklienka, ŠOP SR
Beskydy-Kysuce: Medzinárodný monitoring 2024 ako súčasť pilotných aktivít projektu LECA
Správa CHKO Kysuce spolu so Správou CHKO Beskydy (ČR) a Hnutí DUHA (ČR) pripravujú okrúhly 20. ročník medzinárodného monitoringu veľkých šeliem, ktorý je plánovaný v dňoch 17. a 18. februára. Medzinárodná monitorovacia akcia je súčasťou pilotných aktivít v projektovom území Beskydy-Kysuce v rámci medzinárodného projektu LECA Interreg Central Europe: Supporting the coexistence and conservation of Carpathian LargE CArnivores.
20. ročník medzinárodného monitoringu veľkých šeliem demonštruje efektívnu cezhraničnú spoluprácu, harmonizáciu monitoringu a intenzívne zapojenie dobrovoľníkov do mapovania pobytových znakov veľkých šeliem na snehu (vlk, rys, medveď). Celkové územie, na ktoré je zamerané mapovanie má rozlohu okolo 2 367 km².
Ďakujeme za Váš záujem o spoluprácu a tešíme sa na Vašu účasť: CHKO Kysuce a projektový tím LECA.
Pre viac informácií kliknite na link: https://chkokysuce.sopsr.sk/medzinarodny-monitoring-velkych-seliem-2024/.
Autor článku a foto: CHKO Kysuce a projektový tím LECA, ŠOP SR
Pracovné stretnutia s projektovými partnermi pokračujú
Osobné stretnutia s projektovými partnermi vždy prinesú nové a svieže nápady a konštruktívnu diskusiu. Dňa 1. februára 2024 náš LECA tím na ŠOP SR prijal pozvanie na pracovné stretnutie na pôdu WWF SK v Banskej Bystrici, kde sme sa stretli v plnom pracovnom nasadení a v zložení: Barborka Krištofová (ŠOP SR), Miki Hančin (ŠOP SR), Terka Thompson (WWF SK) a Braňo Tám (WWF SK).
Predmetom stretnutia bolo prediskutovanie vzájomnej spolupráce a priebeh jednotlivých projektových aktivít, ktorých realizácia nás čaká ešte v tejto perióde. Kolegom z WWF SK ďakujeme za milé privítanie, podnetnú debatu a želáme si navzájom veľa kreatívnych nápadov !
Autor článku: Barbora Krištofová, projektová manažérka
Foto: WWF SK
V dňoch 6. až 8. marca 2024 projektový tím LECA spolu s kolegami zo ŠOP SR aktívne participuje na Spoločnej medzinárodnej konferencii Alpského a Karpatského dohovoru zameranej na výmenu skúsenosti týkajúcich sa manažmentu veľkých šeliem v slovinskom Brde pri Kranju.
Konferencia je organizovaná v rámci medzinárodného projektu LECA a organizátorom je projektový partner Slovenia Forest Service. Konferencia je pripravovaná v spolupráci so slovinským Ministerstvom prírodných zdrojov a územného plánovania, Sekretariátom Alpského dohovoru, Sekretariátom Karpatského dohovoru a Ministerstvom životného prostredia Českej republiky.
Účelom konferencie je prispieť k implementácii Memoranda o spolupráci medzi Sekretariátmi Alpského a Karpatského dohovoru a Sekretariátom dohovoru o biologickej diverzite podpísaného v roku 2023.
Stav populácií veľkých šeliem, metódy monitorovania, charakter ich biotopov, stupeň interakcie s ľuďmi a následných konfliktov sa medzi samotnými regiónmi líšia. Cieľom konferencie je preto medzinárodná výmena skúseností v rámci ochrany a manažmentu veľkých šeliem v alpskom a karpatskom regióne.
Súčasťou medzinárodného stretnutia je aj preukázanie efektívneho budovania komunikačnej platformy s miestnymi zúčastnenými subjektmi. Z tohto dôvodu sa organizátori rozhodli zoznámiť medzinárodných projektových partnerov a účastníkov konferencie s lokálnymi farmármi, ktorí majú skúsenosti s osvedčeným účinným postupom pri chove a zabezpečení svojich stád pred veľkými šelmami. V rámci prínosnej výmeny medzinárodných skúseností je pre participantov konferencie pripravené aj stretnutie s miestnymi poľovníkmi a lesníkmi zapojenými do monitorovania a manažmentu veľkých šeliem v Slovinsku
Autor článku: Barbora Krištofová, projektová manažérka
Obrázok: Slovenia Forest Service
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.