Autor: Barbara Immerová
Projekt TRANSGREEN prispieva k vytvoreniu bezpečnejšej cestnej a železničnej dopravnej siete v Karpatoch, ktorá by bola šetrná k biodiverzite územia a to zlepšením plánovania, vytvorením konkrétnych dopravných riešení a zdieľaním skúseností a poznatkov. Projekt je zameraný na ekologické koridory pozdĺž cestnej a železničnej dopravnej siete EÚ TEN-T v Karpatoch. Interdisciplinárny prístup zapájajúci projektantov, ekonómov, inžinierov, ekológov a krajinárov poskytuje potrebné poznatky pre tvorbu usmernení. Jedným z cieľov projektu je zabezpečiť dialóg na medzisektorovej politickej úrovni, ktorého cieľom bude prijatie riešenia.
V Karpatoch boli vybrané štyri pilotné územia pre ktoré sa navrhnú konkrétne opatrenia z hľadiska plánovania a výstavby veľkej dopravnej infraštruktúry na zvýšenie bezpečnosti migrujúcej zveri: Kysuce - Beskydy (Česká republika), Košice - Miškolc (Maďarsko) - Užhorod (Ukrajina), Tîrgu Mures - Iasi (Rumunsko), Lugoj - Deva (Rumunsko).
Cieľ: Podpora environmentálne priateľských a bezpečných dopravných systémov a vyváženej dostupnosti mestských a vidieckych sídiel.
Trvanie projektu: 01. 01. 2017 - 01. 06. 2019
Celkový rozpočet: 2 502 146, 16 Euro
Rozpočet ŠOP SR: 248 502,50 Euro
Príjemca: WWF International Danube - Carpathian Programme
Štátna ochrana prírody SR
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
SPECTRA - Centre of Excellence of EU, Slovenská technická univerzita v Bratislave
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky – pridružený partner
Hnutí Duha Olomouc
Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky
Centrum dopravního výzkumu, v.v.i.
Maďarsko: CEEweb for Biodiversity
Rakúsko: Dunajsko-karpatský program WWF
Rumunsko: WWF Rumunsko, Združenie "Milvus Group"
Česká republika : Ministerstvo životního prostředí ČR
Maďarsko: National Infrastructure Developing Private Company Ltd.
Poľsko: Ministerstvo výstavby
Rakúsko: Ministerstvo dopravy, inovácií a technológií
Rumunsko: Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo dopravy
Slovinsko: Ministerstvo výstavby
Ukrajina: Ministerstvo životného prostredia a prírodných zdrojov, Transkarpatská regionálna správa
Webová stránka projektu: http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/transgreen
Brožurá k projektu: pozri tu [pdf]
Na Slovensku sú definované dva pilotné územia:
Pilotné územie na severozápade Slovenska, ktoré zasahuje do kompetenčného územia CHKO Kysuce, NP Malá Fatra a CHKO Strážovské vrchy a ktoré je prepojené s pilotným územím na území Českej republiky. Toto územie bolo vybrané z dôvodu potreby riešenia zmierňujúcich opatrení už existujúcej cestnej dopravnej siete a rýchlo sa rozširujúcej zástavby územia na fragmentáciu krajiny a znižovanie možností migrácie zveri medzi Slovenskom a Českou republikou. V území prebieha sledovanie pohybu zveri popri cestách a železniciach, sledovanie mortality zveri na cestách/železniciach, zber informácií o priechodnosti objektov dopravnej infraštruktúry a sledovanie frekvencie dopravy na vybraných úsekoch ciest.
Druhé pilotné územia začína kompetenčným územím Cerovej vrchoviny a pokračuje až na štátnu hranicu SK/UA na východe Slovenska. Toto územie bolo vybrané z dôvodu plánovania výstavby rýchlostnej cesty R2 a D1 Košice-Michalovce (smer Užhorod, Ukrajina), výstavby diaľnice D1 Budimír –Bidovce a riešenia zmierňujúcich opatrení pre už existujúcu D1 Košice-Bidovce a R4 Košice-Milhosť (spojenie s Maďarskom). Aj tu prebieha sledovanie pohybu zveri popri cestách a sledovanie mortality zveri na cestách.
http://library.spectra-perseus.org/
Doprava a ochrana fauny v Karpatoch. Príručka k obmedzovaniu vplyvu rozvoja dopravy na prírodu v karpatských krajinách (v českom jazyku)
Príručka tvorí ucelený materiál zameraný na minimalizáciu negatívnych dopadov dopravnej infraštruktúry a cestnej premávky na voľne žijúce živočíchy v karpatskom regióne. Obsahuje informácie o vplyve dopravnej infraštruktúry na prírodné prostredie, popisuje prírodné charakteristiky karpatského regiónu a stav rozvoja dopravnej infraštruktúry v ňom. Popisuje nároky vybraných živočíšnych druhov na spojitosť krajiny. Obsahuje kapitoly týkajúce sa legislatívy súvisiacej s plánovaním dopravnej infraštruktúry, ochrany prírody a územného plánovania na európskej aj národnej úrovni. Popisuje základné kroky pre zabezpečenie vhodného včlenenia dopravnej infraštruktúry do krajiny pri zachovaní jej konektivity a rozoberá aj konkrétne technické riešenia prechodov pre živočíchy a spôsoby ich ďalšieho monitorovania a udržiavania.
Príručka je určená pre všetky subjekty, ktorých sa rozvoj dopravnej infraštruktúry týka - od fázy plánovania a prípravy projektu, cez výstavbu až po prevádzkovanie a údržbu. Príručka je určená odborníkom z oblasti dopravy, územného plánovania, životného prostredia, ochrany prírody, orgánom s rozhodovacou právomocou v odbore dopravy, územného plánovania a životného prostredia.
Na stiahnutie v českom jazyku:
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Na stiahnutie Zhrnutie príručky v anglickom jazyku.
Katalóg opatrení pre zabezpečenie priechodnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy v pilotnom území Kysuce - Malá Fatra - Strážovské vrchy
Katalóg obsahuje popis miest v oblasti NP Malá Fatra, CHKO Kysuce a CHKO Strážovské vrchy, ktoré sú z hľadiska prechodu divej zveri cez dopravnú infraštruktúru dôležité. Zachovanie priechodnosti týchto miest je nevyhnutné na zachovanie zdravej populácie veľkých šeliem v pohraničnej oblasti Čiech-Slovenska-Poľska.
Na stiahnutie v slovenskom jazyku:
Katalóg opatrení pre zabezpečenie priechodnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy v pilotnom území Beskydy – Kysuce (v anglickom jazyku)
Katalóg obsahujúci identifikované kritické miesta pre prechod zveri s návrhom opatrení zabezpečujúcich zachovanie/ zlepšenie priechodnosti bol vypracovaný aj pre celé pilotné územie Beskydy-Kysuce a oproti vyššie uvedenému katalógu obsahuje aj opis vybraných kritických miest v CHKO Beskydy v Českej republike. Prílohou je tzv. hĺbková analýza pilotného územia, ktorá podáva informáciu o ekologickej konektivite v projektovom území, o stave dopravnej infraštruktúry, o biodiverzite územia a relevantnej legislatíve z oblasti dopravy, životného prostredia a územného plánovania.
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Catalogue of Measures Beskydy-Kysuce Pilot Area
Katalóg opatrení pre zabezpečenie priechodnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy v pilotnom území Cerová vrchovina – Slovenský kras – RCOP Prešov-Vihorlat
Katalóg obsahuje popis miest v oblasti CHKO Cerová vrchovina, NP Slovenský kras, RCOP Prešov a CHKO Vihorlat, ktoré sú z hľadiska prechodu divej zveri cez dopravnú infraštruktúru dôležité. Zachovanie priechodnosti týchto miest je nevyhnutné na zachovanie zdravej populácie veľkých šeliem v pohraničnej oblasti Slovenska a Maďarska.
Na stiahnutie v slovenskom jazyku:
Katalóg opatrení pre zabezpečenie priechodnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy v pilotnom území Miškolc-Košice-Užhorod (v anglickom jazyku)
Katalóg obsahujúci identifikované kritické miesta pre prechod zveri s návrhom opatrení zabezpečujúcich zachovanie/ zlepšenie priechodnosti bol vypracovaný aj pre celé pilotné územie Miškolc-Košice – Užhorod a oproti vyššie uvedenému katalógu obsahuje aj opis vybraných kritických miest v prihraničnej oblasti v Maďarsku a na Ukrajine. Prílohou je tzv. hĺbková analýza pilotného územia, ktorá podáva informáciu o ekologickej konektivite v projektovom území, o stave dopravnej infraštruktúry, o biodiverzite územia a relevantnej legislatíve z oblasti dopravy, životného prostredia a územného plánovania.
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Catalogue of Measures Košice-Miškolc-Užhorod
Správa o súčasnom stave trvaloudržateľného plánovania dopravnej infraštruktúry v Karpatoch (v anglickom jazyku)
Správa podáva prehľad informácií o súčasnom stave rozvoja trvaloudržateľnej dopravnej infraštruktúry, ktorá by bola z hľadiska ochrany životného prostredia a zachovania priechodnosti krajiny prijateľná. Obsahuje kapitoly týkajúce sa dopravy, územného plánovania a biodiverzity v karpatských krajinách v nadväznosti na tému zachovania ekologickej konektivity v Karpatoch.
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Odporúčania pre plánovanie a rozvoj trvalo udržateľnej cestnej a železničnej dopravnej infraštruktúry v Karpatoch
Obsahuje navrhované politické odporúčania, ktoré majú uľahčiť a podporiť implementáciu Protokolu o trvalo udržateľnej doprave Karpatského dohovoru. Sú určené pre subjekty vstupujúce do procesu plánovania dopravnej infraštruktúry na regionálnej aj národnej úrovni.
Na stiahnutie v slovenskom jazyku:
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Podklady pre školiteľov odborníkov v oblasti hodnotenia vplyvov na životné prostredie z pohľadu plánovania zelenej infraštruktúry
Tento materiál obsahuje informácie a prípadové štúdie týkajúce sa integrácie ekologických koridorov ako prvkov zelenej infraštruktúry do procesov EIA. Má pomôcť spracovateľom EIA k lepšiemu pochopeniu úlohy zelenej infraštruktúry v krajine a k rozhodnutiam, ktoré prispejú k zachovaniu konektivity v krajine.
Na stiahnutie v slovenskom jazyku:
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Správa o aktivitách v pilotných územiach, ktoré prispeli k minimalizácii konfliktov pri riešení zachovania ekologickej konektivity v území (v anglickom jazyku)
Správa je súhrnným prehľadom aktivít zameraných na zmiernenie konfliktov vznikajúcich pri riešení zachovania konektivity v krajine, ktoré boli realizované v štyroch pilotných územiach projektu.
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Report on Actions Focusing on Conflict Minimisation
Aplikácia na evidenciu zrážok živočíchov s dopravnými prostriedkami (v anglickom jazyku)
Materiál poskytuje základné informácie o aplikácii Zrazená zver, ktorá je dostupná na webovej stránke Road Kill Registration v anglickom a rumunskom jazyku. Aplikácia pre web ako aj mobilné telefóny je adaptáciou českej aplikácie Centra dopravního výzkumu ČR Srazená zvěř.
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Tool for registering animal-vehicle collisions
Návrh akčného plánu pre rozvoj trvaloudržateľnej dopravnej infraštruktúry v Karpatoch k Protokolu o trvaloudržateľnej doprave v rámci Karpatského dohovoru (v anglickom jazyku)
Materiál obsahuje návrh krokov (6 strategických cieľov) potrebných pre úspešnú implementáciu protokolu o rozvoji dopravy v Karpatoch.
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Deklarácia z Konferencie v Bukurešti (v anglickom jazyku)
Deklarácia zainteresovaných subjektov z finálnej konferencie projektu k téme rozvoja trvaloudržateľnej dopravnej infraštruktúry.
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
O projekte TRANSGREEN (v anglickom jazyku)
Súhrnná informácia o projekte, jeho cieľoch, hlavných aktivitách a výstupoch.
Na stiahnutie v anglickom jazyku:
Viac informácií o projekte a tématike s tým súvisiacej je možné získať z nasledovných prezentácií:
Názov prezentácie | Autor prezentácie | Na stiahnutie |
TRANSGREEN - Integrované plánovanie rozvoja dopravy a zelenej infraštruktúry v dunajsko-karpatskom regióne s ohľadom na potreby ľudí a prírody | Hildegard Meyer, Miroslava Plassmann WWF International DCP |
[pdf] |
Biodiverzita a doprava v Karpatoch - Ako vyriešiť problém medzi zelenou a sivou infraštruktúrou | Václav Hlaváč Agentura ochrany přírody a krajiny České Republiky |
[pdf] |
AKK - Alpsko-karpatský koridory | Milan Janák WWF - DCP Slovensko |
[pdf] |
Pilotné územie Slovenský kras - redstavenie projektového územia | Ľubica Hudáková ŠOP SR Správa NP Slovenský Kras |
[pdf] |
Biokoridory v okrese Rožňava z pohľadu ochrany prírody ako naliehavý problém | Milan Olekšák ŠOP SR Správa NP Slovenský Kras |
[pdf] |
Aktuálne informácie k projektu:
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v súlade s aktivitou projektu č. 4.2.2 zorganizovala v HU – SK – UA pilotnom území 2 stretnutia so zainteresovanými skupinami. 9. apríla 2019 v Rožňave prebehlo stretnutie so zainteresovanými skupinami v územnej pôsobnosti NP Slovenský kras a 11. apríla 2019 bolo zorganizované stretnutie v Rimavskej Sobote v územnej pôsobnosti CHKO Cerová vrchovina. Obidva stretnutia boli zamerané na predstavenie výsledkov, skúseností a významu projektu TRANSGREEN (Katalóg opatrení a Príručka pre rozvoj integrovanej dopravnej infraštruktúry). Zamestnanci ŠOP SR účastníkom stretnutia predstavili všetky identifikované kolízne miesta, v ktorých miestne biokoridory prechádzajú cez existujúcu dopravnú infraštruktúru. Súčasne boli prezentované aj riešenia, ktoré môžu vo výraznej miere prispieť ku zníženiu stretov dopravných prostriedkov s migrujúcimi živočíchmi. Uvedené stretnutia prispeli ku nadviazaniu a posilneniu spolupráce ŠOP SR s miestnymi zainteresovanými subjektami.
V dňoch 24. – 26. 6. 2019 sa konala v Bukurešti konečná konferencia projektu TRANSGREEN. Záverečná konferencia projektu bola organizovaná pod heslom „Cesty k zelenšej dopravnej infraštruktúre“. Konala sa v rámci predsedníctva Rumunska v Rade EÚ a predsedníctva v Stratégii EÚ pre dunajský región. Stretli sa na nej zástupcovia národných orgánov, Európskej komisie, Sekretariátu Karpatského dohovoru a iných medzinárodných inštitúcií, akademických inštitúcií a mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti dopravy, územného plánovania a ochrany prírody. V rámci panelovej diskusie prebehla diskusia ku výsledkom projektu (hlavne ku Príručke o integrovanom rozvoji dopravnej infraštruktúry), ku lepšiemu zabezpečeniu rozvoja trvalo udržateľnej dopravy v regióne a rôznych finančných nástrojoch, ktoré je možné na tento účel využiť. V rámci Plenárneho zasadnutia sa diskutovalo o možnej spolupráci európskych horských regiónov v oblasti zabezpečenia ekologickej konektivity vo vzťahu ku rozvoju dopravnej infraštruktúry v regiónoch Álp, Karpát, Kaukazu, Dinárskych vrchov a Pyrenejí.
Konferencia prispela k presadzovaniu a zviditeľňovaniu rozvoja trvalo udržateľnej a bezpečnejšej dopravnej infraštruktúry predovšetkým v dunajsko-karpatskom regióne.
V dňoch 5. – 6. septembra 2018 sa v Bratislave v rámci projektu TRANSGREEN konala medzinárodná konferencia Trvalo udržateľný rozvoj v Karpatoch, súčasný stav a plány do budúcna. Konferenciu otvoril minister životného prostredia SR László Sólymos a štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR Ladislav Cengelová. Prostredníctvom videokonferencie sa účastníkom prihovorili Gary Tabor, člen pracovnej skupiny pre konektivitu IUCN a Julie Raynal z DG Environment Unit 2 Biodiversity. Konferencie sa zúčastnilo viac ako 80 účastníkov z 12 krajín. Zúčastnili sa jej aj členovia pracovných skupín pre biodiverzitu, dopravu a územné plánovanie Karpatského dohovoru, kde za Slovensko vystúpil Mgr. Stanislav Trčík, riaditeľ odboru stratégie a rozvoja MDV SR. Zapojili sa aj zástupcovia európskych inštitúcií (DG Environment, Európska environmentálna agentúra, pracovná skupina EU pre zelenú infraštruktúru), ministerstiev, organizácií ochrany prírody, záujmových skupín, neziskových organizácií a experti.
Cieľom konferencie bolo oboznámiť účastníkov so súčasným rozvojom dopravnej infraštruktúry v Karpatoch a upozorniť na potrebu spolupráce rôznych sektorov pri plánovaní a výstavbe udržateľnej dopravnej infraštruktúry. Za účelom lepšieho zapojenia zainteresovaných skupín na konferencii boli prezentované aktuálne výstupy projektu TRANSGREEN (koncept Príručky pre rozvoj integrovanej dopravnej infraštruktúry). Jedným z cieľov konferencie bola aj príprava podkladových materiálov pre vypracovanie Strategického akčného plánu Karpatského dohovoru pre trvalo udržateľnú dopravu v Karpatoch. Za týmto účelom sa konali počas konferencie paralelné rokovania na tému legislatívy, plánovania, nástrojov a monitoringu. Počas uvedených zasadnutí boli vypracované odporúčania/aktivity, ktoré budú zapracované do Strategického akčného plánu pre trvalo udržateľnú dopravu v Karpatoch.
Po ukončení konferencie sa konala exkurzia do lokality Moravský Svätý Ján na zelený post nad diaľnicou D2.
Informácia, ktorá odznela v RTVS o projekte TRANSGREEN a konferencii, je dostupná tu: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1123/987279
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.