Názov projektu: Ochrana sysľa pasienkového (Spermophillus citellus)
Akronym: LIFE SYSEL
Kód projektu: LIFE19 NAT/SK/000895
Začiatok projektu: 01.09.2020
Koniec projektu: 31.12.2027
Celkový rozpočet: 5 428 988,- €
Príspevok EÚ:
Koordinujúci príjemca: Bratislavské regionálne ochranárske združenie
Pridružení príjemcovia: ALKA Wildlife o.p.s., Polskie Towarzystwo Ochrony Przyrody “Salamandra”, Štátna ochrana prírody SR, Národná zoologická záhrada Bojnice
Hlavnými cieľmi projektu je:
V rámci projektu sa má zabezpečiť nákup pozemkov o výmere 50 ha na Slovensku a 15 ha v Poľsku; obnovenie 185 ha biotopov pre sysľa pasienkového na Slovensku a 22 ha v Poľsku; reštitúcia na 10 vybraných lokalitách na Slovensku.
Vo vybraných projektových lokalitách s výskytom sysľa sa projekt zamieria na zlepšenie existujúceho manažmentu, najmä vyčistením plôch od náletových drevín, zavedením pastvy a výsevom vhodných druhov rastlín.
Na zlepšenie nevyhovujúceho stavu populácií sysľa sa sústreďuje ďalšia aktivita projektu. Tu sa prikrmovaním, výsevom vhodných rastlín a ovocných stromov cieli na podporu nielen populácií sysľa, ale aj iných druhov, aby sa zvýšením objemu potravy znížil predačný tlak.
Vo vybraných územiach európskeho významu na Slovensku, kde je syseľ predmetom ochrany, bude vykonaná reštitúcia a opätovné založenie, či posilnenie populácie. Územia budú zvolené na základe vyhodnotenia údajov, stavu lokality, možnosti realizácie následného manažmentu a ďalších kritérií.
Projekt sa zameriava aj na zvýšenie povedomia verejnosti, a to formou pravidelného kontaktu s médiami, ako aj realizáciou rôznorodých aktivít pre verejnosť (propagačné predmety, prezentácia projektu na podujatiach, envirovýchovné podujatia, komunikácia so zainteresovanými stranami).
Rozdelenie rozpočtu podľa partnerov:
Partner |
Rozpočet (v EUR) |
BROZ (SK) |
3 641 849,- |
ALKA Wildlife (CZ) |
79 875,- |
Salamandra (PL) |
498 866,- |
PrifUK (SK) |
254 734,- |
SOP SR (SK) |
553 832,- |
ZOO Bojnice (SK) |
399 832,- |
Spolu |
5 428 988,- |
Viac informácií:
Oficiálna stránka projektu, BROZ, https://broz.sk/projekty/life-sysel/
CHUS, str. 86-88, http://www.sopsr.sk/chus/chranene-uzemia-slovenska-96/88/
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.